Študentské práce

Krištof Kolumbus

Katarína Ružinská 2.B 2005/2006

Takmer všetko, čo sa spája s menami Cristóbal Colón, Cristoforo Colombo alebo Krištof Kolumbus, zahaľujú špekulácie a tajomstvá. Nikto presne nevie, kde a kedy sa tento moreplavec narodil. Nie je známe vzdelanie, tajomné sú plavby aj priatelia. Nepochybuje sa len o tom, že 3. augusta 1492 vyplával z juhošpanielskeho Palosu, aby o niekoľko týždňov objavil nový svet.

Historici tvrdia, že najviac ho poznali jeho súčasníci. Spomínali, že bol „mužom mora už od mladosti“. Poznal Severné aj Stredozemné more. No práve historici sa už viac ako sto rokov pýtajú: „Bol Colón, ako Kolumba volajú Španieli, a Colombo, ako mu hovoria Taliani, vôbec tá istá osoba?

Mladosť Colóna nie je známa, Colombova áno. Isté je to, že sa v roku 1479 usadil v Portugalsku, kde sa o rok neskôr oženil s Felipou Monizovou. Tu sa prvýkrát ako samouk dotkol kartografie a astronómie.

V polovici 15. storočia, keď sa Turci zmocnili Konštantinopolu, Európa nemala ako obchodovať s Áziou. Námornú cestu ako prví hľadali Portugalci. Kolumbus bol teda v správnej krajine. No nikdy sa mu nepodarilo presvedčiť lisabonský kráľovský dvor o tom, že jeho cesta do Indie západným smerom môže byť úspešná. 

Nevzdával sa. Presunul sa do Španielska. Tam sa mu podarilo presvedčiť kráľovnú Isabelu Kastilskú. Tretí augustový deň roku 1492 na troch neveľkých lodiach v spoločnosti 90 mužov vyplával. O dva mesiace neskôr narazil na ostrov- išlo o jeden zo súostroví Bahám. Považoval ho za Indiu. Obyvateľov pomenoval „Indiánmi“. Všimol si, že nosia drobné zlaté ozdoby. Plával ďalej a objavil Kubu. Ďalší ostrov pomenoval Hispaniola, pretože mu pripomínal Španielsko. Založil tu kolóniu a nechal tam 38 mužov. Ešte tri mesiace sa plavil pozdĺž pobrežia, kde sa otočil a vrátil sa domov.

Keď sa v roku 1493 vrátil, svojimi správami vyvolal zmätok i potešenie. Priniesol perly, zlato, no i nové plodiny. Tak nemusel kráľovský dvor dlho presviedčať o ďalšej plavbe. Spolu ich absolvoval štyri. Až do konca života bol presvedčený, že prenikol do Ázie.

Kolumbove mystéria pokračovali aj po jeho smrti. Roku 1509 pozostatky preniesli do Sevilly, kde zomrel jeho najstarší syn Diego. Obaja mali ležať vedľa seba. Vdova po Diegovi však žiadala, aby pozostatky previezli do Santo Dominga, súčasnej Dominikánskej republiky. Ostali tam dve storočia. V roku 1795 karibský ostrov obsadili Francúzi. Španieli sa v tom čase na popol moreplavca pozerali ako na poklad. Urnu tak pre istotu preniesli do Havany. O sto rokov neskôr sa však Kubánci osamostatnili a pozostatky sa zase vrátili do Sevilly, kde sú dodnes. Patria však skutočne Kolumbovi? Roku 1877 našli robotníci vedľa oltára v katedrále v Santo Domingu urnu. Bol na nej nápis. „Illtro y Esde Varon Cristobal Colon“- Krištof Kolumbus aj so všetkými titulmi. Pozostatky, ktoré sa previezli do Havany a odtiaľ do Sevilly, experti označili za Diegove. Hrob Krištofa Kolumba teda nájdete aj v Santo Domingu.
Historici by mohli pokojne spávať, keby sa nenašla ďalšia skupina znalcov, podľa ktorej Kolumbove pozostatky nikdy neopustili Valladolid, miesto kde zomrel. Toľkými hrobmi sa nemôže pýšiť nikto, a to už aj preto, že v roku 1892 darovali Sellvičania mestu Janov časť popola svetoznámeho moreplavca.

Kto bol Colon a kto Colombo, odkiaľ vedel, že je na západe pevnina a prečo mu pomohli Španieli? Odpovede si tento pán vzal do hrobu.