Mária Terézia
Martina Klocháňová 2.B 2005/2006
- Mária Terézia – najstaršia dcéra Karola VI sa narodila 13.mája 1717 v centre Viedne, na zámku Hofburg.
- Po otcovi zdedila veľkú lásku k hudbe a k divadlu. Mala skvelý hlas a keby nebola prvorodenou dcérou bola by sa stala úspešnou opernou speváckou. Výborne hrala na klavíri. Navštevovala operné predstavenia.V obľúbenom cisárovom sídle -Favorite- vybudovali divadlo, kde sa hrali najlepšie divadelné predstavenia. Jej vzdelanie však bolo omnoho širšie, dobre ovládala latinčinu, francúzštinu, španielčinu, taliančinu a nemčinu. Venovala sa aj geografii, histórii a matematike, ktorú si veľmi obľúbila. Dostala také vzdelanie, ktoré bolo v onej dobe zväčša pre ženy nedostupné.
- Najprv sa mala vydať za lotrinského vojvodu Leopolda Klementa. Po jeho neočakávanej smrti sa na miesto uchádzača o Máriinu ruku dostal Klementov brat František Štefan (veselý a prívetivý). František Štefan prišiel na viedenský dvor skôr preto, aby sa stal cisárovým nástupcom, než aby sa zaujímal o vtedy päťročnú Máriu. Postupom času sa však tento vekový rozdiel z ich vzťahu akoby vytratil a počas odlúčenia v rokoch 1729-32 sa z neho vyvinula obojstranná náklonnosť. Vzhľadom na politickú situáciu, bolo ich manželstvo ohrozené. Mária sa mala vydať za bavorského kurfirsta. Až po dojednaní predbežného mieru (nie príliš výhodného pre Karola VI), už ich sobášu nestálo nič v ceste. Vo februári 1736 sa v kostole augustiánov vo Viedni zosobášili. Voči manželovi si po celý život uchovala oddanosť a obdiv.
- V priebehu19-tich rokov, medzi 20.-39. rokom života porodila Mária Terézia 16 detí. Tehotenstvo znášala dobre a trpezlivo, pôrody mala ľahké. Po prvých troch dievčatách sa jej konečne narodil syn Jozef- dedič trónu. Narodil sa v období, keď Máriin otec zomiera.
- Karol IV. zanechal vtedy ešte len 23-ročnej Márii vládu nad Habsburskou monarchiou, na základe pragmatickej sankcie, keďže nemal mužského potomka. Dcére zanechal krajinu v zlých podmienkach, bez peňazí, vojsk a poradcov. Hrozili sociálne nepokoje a zárodok politickej vzbury.
- V júni 1741 bola korunovaná za uhorskú kráľovnú v Dóme sv. Martina v Bratislave. Aby pri poslednom rituáli na korunovačnom vŕšku na Dunajskom nábreží nezlyhala , chodila na hodiny jazdy na koni a trénovala s najťažším mečom.
- V Chráme sv. Víta v Prahe ju 12.mája 1743 olomoucký biskup korunoval za českú kráľovnú.
- Prvé roky panovania boli poznamenané tzv. „bojmi o dedičstvo habsburské“. O krajiny monarchie mali záujem pruský kráľ Fridrich II. a bavorský vládca Karol Albrecht, podporovaný francúzskymi Burbunovcami. Boje skončili v roku 1748 podpísaním mieru v Čechách. Nasledujúcich 7 rokov po uzatvorení mieru, býva oznamovaných ako obdobie reforiem. Všetky reformy vlastne smerovali k vytvoreniu dokonale centralizovanej vlády.
- Veľmi dôležitou kapitolou v živote panovníčky bol jej vzťah k deťom. Počas jej života zomrelo 6 detí, medzi nimi aj jej najmilší Jozef, ktorý zomrel ako 16-ročný. Synovi Maximiliánovi raz napísala: „Bez ohľadu na vek, či záležitosti, ktoré mi ležali na pleciach, bola pre mňa výchova detí najväčšou a najmilšou úlohou.“
- V roku 1765 zomrel cisár František Štefan, jej manžel. Spoluvládcom sa stal jej syn Jozef II. Táto spolupráca bola plná nedorozumení a hádok, kvôli Jozefovej prudkosti, bezohľadnej otvorenosti a neprístupnosti, ktoré vedela Mária Terézia tak majstrovsky využívať vo svoj prospech a teda v prospech celej krajiny. Toto jej strpčovalo posledné roky života. Pokúšala sa úradovať, ale značná ťarcha vlády padla na syna Jozefa II. S radikálnymi predstavami o osvietenskej vláde však nesúhlasila a až do svojej smrti udržovala reformný kurz už v miernejšom tempe.
- Na prechladnutie zomrela 29.novembra 1780 v Hofburgu. Nepochybne však dokázala zvládnuť katastrofálnu situáciu ríše.
Súkromný život cisárovnej:
O Márii Terézii ešte po vyše 260 rokoch kolujú pikantné historky a vtipy. Malo to dve príčiny:
- Prvá spočívala v tom, že si musela nájsť schopných poradcov a dôstojníkov. Panovníčkin manžel František Štefan Lotrinský mimoriadne žiarlil na jej najvplyvnejšieho poradcu Václava Antona Kounica. Bol to mladý, pohľadný, elegantný vdovec, ktorému vďaka mimoriadnym schopnostiam cisárovná všeličo prepáčila. Mal na jej politické rozhodnutia oveľa väčší vplyv, ako manžel. Mária Terézia svojmu mužovi prenechala iba vplyv na hospodársku politiku. Sám raz vyhlásil: ,,Dvor to je iba moja pani a moje deti. Ja som len súkromná osoba.“ Pokiaľ išlo o dôstojníkov, musela predsa reformovať armádu, preto ich vyznamenávala, pozývala k svojmu stolu a jazdila na manévre.
- Druhým zdrojom klebiet bola vlastne pomsta Viedenčanov. Viedeň mala v tom čase povesť „veselého“ mesta. To viedlo k tomu, že sa tu mimoriadne rozšírili pohlavné choroby. Mária Terézia na to reagovala tým, že zriadila špeciálnu mravnostnú políciu s mimoriadnymi právomocami. Viedenčania na to reagovali šuškaním pikantných historiek o cisárovnej.
Niektoré tereziánske reformy:
- Zreformovala vysoké i základné školstvo, systém súdnictva, reformy daní, správy, armády. Dôstojníci sa vyberali podľa schopností, dostávali plat a v armáde sa odstránili mimoriadne kruté tresty, zreformovala ďelostrelectvo podľa vzoru Pruska.
- František Štefan zakladal manufaktúry, ktoré vyrábali textil a sklársky tovar (výroba majoliky-Holič) .Okrem manufaktúr sa rozvinula hutnícka výroba, čo vyžadovalo zvýšenie ťažby uhlia. Rozvoj priemyslu priniesol také vysoké príjmy, že sa podarilo zlikvidovať štátny dlh. Ten činili roku 1767 až 259 miliónov zlatých a roku 1775 sa dokonca zaznamenal v štátnom rozpočte prebytok.