TOMÁŠ GARRIGUE MASARYK
Katarína Kozmová 3.E 2005/2006
 |
Narodil sa 7. 3. 1850 v Hodoníne. Skutočným domovom jeho detstva boli Čejkovice. Jeho otec bol kočišom na cisárskych majetkoch. Výchova všetkých troch synov (mal bratov Martina a Ludvíka) patrila do starostlivosti matky, s ktorou Masaryka viazalo po celý život silné citové puto. Kým sa dostal na nemecké gymnázium v Brne, musel prekonať množstvo prekážok, ktoré sa chlapcovi z chudobnej rodiny stavali do cesty. Veľa čítal a usilovne sa učil cudzie jazyky.
Zapísal sa na filozofickú fakultu vo Viedni. Navštevoval aj národohospodárske prednášky a prednášky z anatómie. V roku 1876 dosiahol titul doktor filozofie. Ďalšie dva roky sa vzdelával na univerzite v Lipsku. Tu sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, dcérou amerického podnikateľa Charlottou Garrigue, ktorá prišla študovať na známe lipské konzervatórium dejiny hudby a klavírnu hru. Jemná, citlivá a všestranne vzdelaná Charlotta mladého Masaryka natoľko očarila, že sa s ňou 15. 3. 1878 v New Yorku oženil. Mali dve dcéry a dvoch synov. Z nich Alica a Ján nasledovali otca v politickej a diplomatickej činnosti.
Po krátkom pôsobení na viedenskej univerzite Masaryk prijal v roku 1882 miesto profesora na pražskej univerzite, kde prednášal kurzy svetových dejín, dejín sociológie a filozofiu dejín. O niečo neskôr sa začal intenzívne zaujímať o politický život a sociálne otázky. Založil liberálnu politickú stranu. Označil ju za realistickú. Vo voľbách v roku 1891 bol zvolený za poslanca celorakúskeho ríšskeho parlamentu a súčasne aj za poslanca českého krajinského snemu.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny odišiel koncom roku 1914 do zahraničia, aby tam, v demokratickejších podmienkach západoeurópskych krajín a na pôde USA, bojoval za zánik Rakúsko - Uhorska a vznik slobodných samostatných národných štátov. Úzko spolupracoval s E. Benešom a slovenským astronómom, politikom a francúzskym generálom Milanom Rastislavom Štefánikom, ktorý pomáhal Masarykovi preniknúť do vysokých politických kruhov vo Francúzsku. V máji 1918 pricestoval do USA. Zoznámil sa s americkým prezidentom W. Wilsonom, ktorému dal čerstvé informácie o situácii v Európe a o túžbe ujarmených národov v monarchii po národnej slobode.
Po vzniku ČSR sa vrátil do oslobodenej vlasti. Národné zhromaždenie na svojom prvom zasadaní 14. 11. 1918 zvolilo T. G. Masaryka prezidentom. Rovnakú dôveru mu prejavili poslanci v prezidentských voľbách v roku 1920,1927 a 1934. Jeho cieľom bolo vybudovať československý štát ako demokratickú republiku podľa západoeurópskych vzorov a podľa modelu USA, s ktorým sa v posledných rokoch dôvernejšie zoznámil. Presadzoval politickú a občiansku toleranciu. Združil okolo seba okruh intelektuálov, národohospodárov, bankárov, ľudí rôzne ho politického presvedčenia a náboženského vierovyznania. Masaryk bol jedným z tvorcov a oporných pilierov idey jednotného československého národa, ktorá zákonite našla podporu iba u malej vrstvy obyvateľov Slovenska. Popri národnostných vzťahoch nedoriešené zostali hospodársko - sociálne problémy.
Ani Masaryk, ani vláda ČSR neboli schopní likvidovať vnútroštátne napätie, hoci v týchto chvíľach bola vnútorná konsolidácia celého štátu a jeho obyvateľov nanajvýš potrebná. V decembri 1935 T. G. Masaryk sa pre svoj vysoký vek a zlý zdravotný stav vzdal funkcie prezidenta. Vyslovil súčasne želanie, aby sa jeho nástupcom stal jeho blízky spolupracovník E. Beneš. Posledné dva roky života trávil Masaryk v kruhu svojej rodiny v Lánoch. Zomrel 14. 9. 1937.