MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK
Zuzana Markušková 3.E 2005/2006
 |
Milan Rastislav Štefánik sa narodil v Košariskách ako šieste dieťa v rodine evanjelického farára. Študoval na evanjelickom lýceu v Prešove, ďalej v Šoproni a na maďarskej puste v Sarvaši. Po maturite odišiel študovať techniku do Prahy, kde sa stal členom spolku Detvan a stretol sa s T.G. Marsarykom. Tam dozrelo aj jeho rozhodnutie stať sa hvezdárom. Po promócii od roku 1904 žil Štefánik v Paríži, pracoval vo hvezdárni v Meudone. Jeho meno sa prvý raz zaskvelo počas vedeckej výpravy na Mont Blanc. V Španielsku pozoroval zatmenie Slnka, zúčastnil sa zjazdu hvezdárov v Anglicku, bol členom výpravy do Turkestanu, Alžírska, pôsobil na Sahare i v Sudáne. Na ostrovoch Tahiti študoval Halleyho kométu, pracoval v Brazílii aj v Ekvádore.
Uprostred hvezdárenskej práce ho zastihla prvá svetová vojna. Štefánik si vybral novu, sotva vyskúšanú, zbraň- letectvo, ktoré ho vždy lákalo, vyznamenal sa na bojoch pri Arraze. Na francúzskom fronte sa zaslúžil o zorganizovanie meteorologickej služby y stretol sa s generálom Fochom. V tomto období sa pokúsil zorganizovať československých dobrovoľníkov do osobitného útvaru- eskadry. Neskôr na Balkáne sa jeho lietadlo zrútilo v horskom teréne, no zachránil sa. Zranený musel ustupovať spolu so srbskými vojakmi, odletel do Ríma, kde dostal správu o zlom stave armády a až potom mu zvýšil čas na vyliečenie zranení.
V Paríži aj v Ríme pracoval ako neúnavný diplomat a spolu s T. G. Masarykom, E. Benešom a poslancom Dűrichom vytvoril Národnú radu krajín českých, ktorú potom premenovali na Národnú radu československú. Jej predsedom bol Masaryk, Štefánik a Dűrich boli podpredsedovia a Beneš generálny tajomník. V Amerike, Taliansku a Rusku organizoval Štefánik odboj proti Rakúsko- uhorskej monarchii a Československé légie. V Petrohrade sa stretol so zástupcami slovenských otrokárov, z ktorých sa mnohí prihlásili do légií, mnohí prispeli peniazmi. Po návrate u Ameriky získal v Paríži súhlas francúzskej vlády na vytvorenie československej armády.
 |
Keď sa lietadlo za nepriaznivého počasia 4. mája 1919 priblížilo k vajnorskému letisku, z výšky asi 100 metrov sa zrútilo na zem a generál Štefánik tragicky zahynul.
Jeho telo je uložené v Mohyle na Bradle nad jeho rodnou dedinou.